babbles

Tak mi dnes v trolejbuse napadlo, čím to je, že keď s niekym bývam alebo sa často stretávam, tak sa s ním pohádam. Už mi na konte pribúda príšerne veľa ľudí, s ktorými sa nerozprávam alebo už nie sme (radšej) v kontakte. Tak najprv to bola Zuza, ktorú opisujem na inom mieste. 14 rokov kamarátky, myslela som, že takto to má byť, že budeme spolu navždy. Samozrejme všetci moji bývalí, aj keď ja nemám problém... ale cesty sa rozchádzajú... Hádať sa s rodičmi, najmä keď ste v puberte, je asi normálne. Aj keď oni ostávajú a neopustia vás. Potom sme s priateľom bývali s dvomi ľuďmi v podnájme. Strašne sme sa hádali aj napriek tomu, že spolubývajúca s mojím priateľom boli predtým kamoši. Teraz sú obidve strany rady, že sa nemusíme stretávať. Po čase odišiel aj priateľ. Ani s ním to neklape, aj keď sa snažíme. Problémom medzi nami je okrem iného aj jeho terajšia, ktorá bývala mojou kamarátkou. Zrazu ma prepadol pocit, či to nie je hlavne môj problém (s čím by ex-priateľ horlivo súhlasil). Totiž, asi to mám v rodine. Aj dedko sa povadil so všetkými blízkymi ľuďmi a keď sa sťažoval, ako ho všetci opustili, taktne sme mu naznačili, že chyba bude teda asi v ňom.

Tak, toľko dnešná depka na ráno ;)

Doplnenie z 3.10.2008:

Tak ma tak osvietilo... že ono to nebude až také zlé a je to skôr hra osudu (alebo ako si to každý nazve). Všetkých ľudí stretávame, aby sme sa od nich učili a aj negatívna skúsenosť je cenná a posúva nás dopredu. Myslím, že s odstupom času som rada, že niektorí ľudia odišli z môjho života. Veľa som sa naučila... ;)