babbles

Keď sme ako deti chodili na výchovné koncerty alebo do divadla, učitelia a rodičia sa snažili nás naučiť slušnému, kultúrnemu a najmä tichému správaniu. Kedysi boli priestory divadla kultúrnym svätostánkom a ich návšteva obrovskou spoločenskou udalosťou. Som za vývoj vo všeobecnosti a teší ma dostupnosť kultúry už širokej verejnosti. Určite aj to mali na mysli organizátori open-air festivalu klasickej hudby Viva musica. Dnes sa už ani sem nenosia róby, často stačia aj rifle a sveter.

ALE... nech je kultúra k vám akokoľvek blízko a akokoľvek sa javí neformálne, ocenila by som, keby diváci dodržiavali tie isté pravidlá ako nás učili ešte kedysi dávno (samozrejme, telefóny vtedy neboli...):

1. Vážení diváci, vítame vás, prosím, pohodlne sa usaďte a vypnite svoje mobilné telefóny... Ale skutočne všetci a hneď teraz!!! (Ak čakáte životne dôležitý rozhovor, tak darujte vstupenku niekomu, kto sa bude sústrediť. A aj tak sa veci tam vonku udejú aj bez vás.)

2. V tmavej sále ruší aj ostré svetlo displeja (aj keď tichého) telefónu. Ak už máte nezastaviteľnú potrebu zistiť čas alebo skontrolovať prichádzajúce správy, snažte sa čo najviac prikryť displej a neotočiť ho rovno do očí sústredených divákov za vami. Áno, osvetľujete aspoň 5 radov...

3. V divadle a na koncerte, najmä cez tiché pasáže, nerozprávajte!! Keď už máte tú nutkavú potrebu anotovať predstavenie, nacvičte si ten najtichší šepot, aký dokážete. Neskutočne to vyrušuje... napr. naposledy som si z koncertu odniesla nielen hudbu od Hiromi, ale aj názor dvoch chlapíkov na ňu. Dííík, fakt :)

4. Najzákladnejšie pravidlo, aké nás učili, je nepapať cukríky a najmä nimi nešuchotať cez predstavenie! Keďže poznám aj prípady, kedy mentolka zachráni dusivý (a vyrušujúci) kašeľ, tak v týchto prípadoch nútim (zatial bezúspešne) dotyčné osoby, aby mali cukrík(y) pripravené a odbalené pred začatím predstavenia.

Tu by som parafrázovala Roba Rotha: 50% ľudí s kašľom a nádchou ide k lekárovi, zvyšná polovica ide do divadla... ;) Nuž a krásne rozpráva aj o "Byť či nebyť" s podmazom šušťania papierikov od cukríkov alebo nejakej vtipnej melódie mobilu...

5. Keď viete, že potrebujete smrkať, vytiahnite si vreckovky taktiež pred začatím predstavenia. Keď už potrebujete smrkať, tak prosím, nie až z päty a nie najhlasnejším trúbením, aké vytlačíte z tela! Ja som bola na Chickovi Coreovi s brutálnou nádchou a chrípkou, ale počas jeho skladby som nevydala jediný rušivý zvuk... Vreckovku si stačí priložiť, utrieť soplík a nie fúkať cez najtichšiu a najnežnejšiu pasáž predstavenia! Keď už, vysmrkáte sa cez potlesk, prinajhoršom cez hlučné časti predstavenia...

6. Ak sú v hľadisku sedadlá spojené do jedného radu, snažte sa čo najmenej často a čo najmenej prudko hýbať! Váš pohyb hýbe ostatnými dvadsiatimi ľuďmi v rade. Mimochodom, toto platí aj pre sály s úzkym priestorom medzi jednotlivými radmi, kde pravidelne prichádzam o kolenné kĺby, keď sa divák predo mnou opakovane "hádže" na svoje operadlo.

7. Neodchádzajte z predstavenia. Je to nekonečne vyrušujúce a neslušné. Informujte sa o predstavení predtým, ako si kúpite lístok. A ak aj sa vám to nepáči, jednoducho vydržte do konca (možno vás príjemne prekvapí...), nevzdávajte to.

Viem, že ľudia sú nepoučiteľní... Ale keby mi tento článok pomohol aspoň raz prežiť divácky dokonalé predstavenie, budem šťastná.