babbles

Na stránkach časopisu Informácie píšeme o tom, ako sa žije ľuďom s postihnutím na Slovensku a aj v okolitých krajinách. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký je život s postihnutím v ďalekej Afrike?
Na festivale dokumentárnych filmov Jeden svet 2012 (organizuje ho OZ Človek v ohrození) som mala možnosť vidieť film francúzskeho režiséra Matthieu Brona Telo a duša. Tri roky sledoval a nakrúcal ľudí s telesným postihnutím žijúcich v Mapute, hlavnom meste Mozambiku. Mozambik je jedna z najchudobnejších krajín sveta a ľudia sa tu pri nízkej zdravotnej starostlivosti dožívajú priemerne len 42 rokov. O to horší je život ľudí s postihnutím. Vo vidieckych oblastiach Afriky to majú obzvlášť ťažké aj kvôli predsudkom a tradičným poverám, ktoré sa prinajmenšom zdĺhavo odstraňujú zo spoločnosti. Mozambik však tento rok podpísal Dohovor OSN o právach ľudí s postihnutím, čo znamená, že vláda sa zaviazala zabezpečiť ľuďom s postihnutím prístup ku všetkým oblastiam spoločnosti. V prvom rade to potrebuje zmenu v myslení ľudí. Obyčajná cesta MHD, ktorá je zložitá aj tu na Slovensku, je v Mapute sťažená nielen fyzickými prekážkami, ale aj nevôľou cestujúcich alebo diskrimináciou zo strany prepravcu. Dvaja z protagonistov sa v rámci turné po Európe zastavili aj v Bratislave. Pôsobili veľmi pozitívne, sympaticky a vďačne za film a skúsenosti a zmeny, ktoré priniesol do ich života. Ľudia zo susedstva sa začali na nich pozerať s väčším rešpektom, dokonca obdivom. Všetci vystupujúci mali výrazné telesné postihnutie a napriek nemu pracovali, podnikali, vzdelávali sa, ženy rodili deti, starali sa o všetko sami, snívali a plánovali a vo voľnom čase spolu tancovali moderný tanec v súbore. Z filmu a rozprávania hostí som nadobudla pocit, že aj keď v Európe majú ľudia s postihnutím viac príležitostí ako v Afrike, ľudia v Afrike sú veľmi akční, odhodlaní a sebavedomí. Zrejme to im pomáha zmeniť pohľad väčšinovej spoločnosti, bojovať s predsudkami a žiť svoj život naplno. Verím tomu, že by sme sa v tomto mali od nich čo učiť.
Africkú skúsenosť som zažila aj na vlastnej koži. Začiatkom tohto roka som navštívila západoafrickú krajinu Ghana. V hlavnom meste severoghanského regiónu Tamale prevádzkujeme detský domov pre deti, ktoré stratili rodičov alebo sa nechceli o ne starať. Siroty stoja na okraji spoločnosti, no naša organizácia CINORG im dopomáha k vzdelaniu a tým k perspektívnejšiemu životu. Bez detského domova by deti žili na ulici, kde by im hrozila kriminalita, prostitúcia, drogy, predčasné a nechcené tehotenstvá a ostali by bez vzdelania a bez budúcnosti. Horšie sú na tom deti s rôznym postihnutím a dokonca aj albíni. V minulosti ľudia verili, že takíto ľudia sú spojení so zlom, diablom a snažili sa ich buď vyhnať z dediny, alebo rovno zabiť. Samozrejme, že od týchto tendencií sa už upustilo, ale predsudky voči ľuďom s postihnutím ešte v spoločnosti zostávajú. V posledných rokoch sa v Európe snažíme o zmenu terminológie, v Afrike aj vzdelaní ľudia pracujúci s ľuďmi používajú ďalej slovo „retardovaný“. Majú malé skúsenosti s prácou s ľuďmi s postihnutím a nevedia, ako k nim pristupovať, ako ich vzdelávať a efektívne im pomôcť rozvíjať sa. Riaditeľ našej organizácie CINORG je zároveň učiteľom a pozná veľa ľudí s postihnutím, takže pri mojej návšteve som mohla stretnúť človeka pohybujúceho sa na ručnom bicykli alebo nepočujúceho študenta, ktorý nosil tričká s prstovou abecedou. Ľudia, ktorí nepoznali posunkovú reč tak mohli ľahko ukázať napríklad svoje meno. Ghana tiež podpísala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, no má pred sebou ešte dlhú cestu. Napríklad o bezbariérovosti sa nedá ešte hovoriť, ale ľudia sú stále častejšie ochotní pomôcť človeku s postihnutím žiť tak, ako bežná populácia.
Asi bude ešte dlho trvať, kým sa ľudia s rôznym postihnutím plne začlenia do spoločnosti nielen u nás, ale na celom svete. Ako povedala protagonistka filmu Telo a duša, necíti sa byť iná, je rovnaká ľudská bytosť so svojou dôstojnosťou ako ktokoľvek iný. Jej inakosť jej pripomínajú len ostatní ľudia. Ale keďže sa snaží byť sympatická a robiť všetko tak ako ostatní, ľudia jej v tom pomáhajú.