babbles

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Moji stratení

Nedávno ma inšpiroval ktorýsi blog napísať viac menej pre seba spomienky na ľudí z môjho života... aby sa nezabudlo.

S veľa z nich sa už dáááááávno nestretávam, ale sem-tam si na nich spomeniem, tak prečo ich takto "nezvečniť".

MILAN

Milan už nie je medzi nami. Bol legenda, každého poznal. Za Milanovej éry môjho života som chodila s ním do spoločnosti hercov a muzikantov. Myslím, že ma to dosť ovplyvnilo, aj keď samozrejme z vtedajších kontaktov ostalo máločo. Kedysi sa medzi nami rodilo niečo viac ako kamarátstvo a napriek tomu, že nakoniec vytvoril pár s mojou vtedajšou naj kamarátkou Zuzanou, to niečo medzi nami ostalo naďalej. Spoločenský, ale aj zúrivý Býk. A ako dvaja Býci sme sa vedeli poriadne hádať, ale aj navzájom ovplyvňovať. S Milanom som bola na prvom festivale v živote, bolo to v 1998 na 17 zastavení jari v Modre. Úžasný zážitok rodinnej atmosféry komorného festivalu, vtedy som zažila pocit byť skutočne free a bezstarostná. Na 17tich zastaveniach jari som spoznala Boba Marleyho, ktorého Get Up Stand Up pustili pred vystúpením Švihadla a ja som sa zaľúbila.

ZUZA

Copaté dievčatko, ku ktorému ma v prvý deň školy postavila mama. Nerozlučné kamarátky, všetko sme robili spolu. Až príliš. Rozdelili nás dôsledky jej zmeny, možno aj Milanova smrť. Po 14 rokoch som konečne zo seba všetko dostala. Zatiaľčo sa na strednej hrala na umelkyňu a ako gympláčka som nebola dosť kúúl, práca v háj sosajety ju zmenila tak, že zo starej grungerky a petržalskej nezávisláčky sa stala pipka v bielom skáčuca na tuctuc a popíjajúca redbul s vodkou. Mňa tam jednoducho nedotiahla. Ale to sú len vonkajšie prejavy zmeny osobnosti. Na povrch vyplávalo po rokoch aj to, že aby ma k sebe pripútala, snažila sa ma podceňovať a tým som mala pocit, že si ma nikto iný už nemôže vážiť a získala som fakt kvalitné komplexy menejcennosti. Samozrejme, že ani ona, ani ja sme si to ako deti nemali šancu uvedomiť. Z nevinnej detskej hry sa stalo bremeno... Zuzana doteraz nechápe, prečo som ju opustila. Naši rodičia sa dodnes stretávajú...

FOKUS

Júúú, tak do tohto týpka som bola asi rok zamilovaná. Môžem to napísať, lebo to veľmi dobre vie. Zoznámil ma s mojou prvou vážnou a celkom milou láskou Radkom (aby som sa od neho odpútala, cheche). Foky ma priviedol k brutal deathu a neúnavne cibril môj vkus. Aj keď dneska je už niekde inde a už veľa spoločných tém nenájdeme, vážim si ho a obdivovala som ho za jeho "mozeg", génius s vysokým IQ, ale pokrivkávajúcim "SQ". Rozumel všetkému, bol super gitarista... Venuje sa žurnalistike, a to veľmi úspešne. Pokiaľ šlo všetko podľa plánov, mal by sa tento rok oženiť.

RADKO

Tak toto je jeden z najlepších ľudí, akých poznám. Z neho dobrota priam srší. Muzikant telom aj dušou, aktívny na scéne už dlhé roky. Veľa sme precestovali. Aj keď na diaľku, vytvorili sme veľmi pekný a láskyplný vzťah. Stroskotal na odlišných záujmoch a životných plánoch, potrebovala som ísť ďalej. Ale v živote odo mňa nebudete počuť povedať naňho nič zlé. Bude dobrý otec. Dúfam, že si nájde milú a milujúcu ženu.

VAŠKO

Vaška som zbalila v mojich divokých pubertálnych časoch na zastávke. Pod zámienkou som mu nanútila svoj telefón a on sa mi skutočne ozval. Citlivý umelec, milý dobrák, môj prvý Valentín. Mám naňho slabosť a vážim si ho. Keď sa mi o pár rokov ozval, potreboval pomôcť s prácou, ktorú chcel využiť na coming out. Mama sa mi odvtedy smeje, že poznal mňa a už ženy nechcel vidieť :)

RIŠKO (REVEREND)

Tak tento človek môže za môj titul! Teda ani nie tak titul, ako výber mojej alma mater. To som raz išla z neúspešných talentoviek na scenáristiku. On na mňa kuká a hovorí, ty sa hodíš na sociálnu prácu, musíš tam ísť. Bez toho, že by som mala šajnu o tom, čo je to za odbor, som si podala prihlášku. No a mám to :) Riško bol vždy filozof, zaujímavý týpek, hĺbavý, mal rád industrial a Mansona. A čaje! Priznávam, ako človek sa mi páčil. Náš stratený kontakt sa našťastie pred nedávnom obnovil.

ALICKA

Alice je jedna zlatá malá holka s kopou trápenia. Ale to pred partiou veľmi dobre skrývala, preto ju každý poznal usmiatu. Mala dlhokánske vlasy. Pamätám si, že ju raz strašne zbili skíni, dostala sa do nemocnice... Vtedy som to nemohla pochopiť, ako niekto môže také nežné stvorenie dobiť... Vôbec neviem, čo s ňou je, ale prajem jej, nech sa jej darí.

ZUNA

Toto je dievča, s ktorým som z môjho života prežila len jeden týždeň, ale často na ňu myslím. Ani nie možno tak kvôli nej, ako na to, že som jej chcela oznámiť, že Milan nežije. Ale neoznámila. Ona ho mala veľmi rada, aj ona sa mu páčila. Aj keď sa nič medzi nimi neudialo, lebo Milan bol vtedy so Zuzanou. V ten týždeň sme boli všetci v letnom tábore, mohli sme mať tak 15-16. Už v autobuse vedúci ľutovali, že hranicu posunuli až na tento vek, lebo prvá polovica autobusu boli malinké deti, a vzadu bola brutálna partia mladých petržalských výrastkov a chlastalo sa už po ceste. Rezonuje vo mne aj tá mrazivá a temná romantika s Krišotom. Fajný týždeň :)

...už neviem meno... nazvime ho MARTIN

To bol taký chalan, trochu starší odo mňa, ktorý ma zachánil, keď ma napadli skíni. Z pozície staršieho ma zasväcoval do života a snažil sa mi vysvetliť, že nosením pentagramu si od skínov nepomôžem (aj keď dodnes zastávam názor, že ma to obmedzuje, ak sa musím báť vysloviť svoj názor). Zobral ma do nejakého podniku, rozprávali sme sa. Myslím, že sme sa aj párkrát stretli a písal mi básne. Jednu mám aj odloženú. Rozprával a písal dosť v hádankách, tak kváziintelektuálne, takže som mu nie dobre rozumela, ale mala som z neho taký podvedomý strach alebo rešpekt. Dosť moju ranopubertálnu tápajúcu myseľ zneistil. Už som dlho tú báseň nečítala, ale bola akýmsi vyznaním, že by ma vlastne aj chcel, keby som nebola preňho mladá či čo... a možno bol aj ženatý :)

PATRIK

To bola strašná sranda. Asi každý raz uletíme a necháme sa popáliť... Zároveň premýšľam, že ku mne bol osud milosrdný a moje lekcie a popálenia síce vždy boleli, ale v konečnom dôsledku sa mi nič zlé nestalo a stále som zostala nad vodou, žiadne ozajstné dno sa nekonalo. Takže to sme raz mali v Maxisuperi inzerát. Ozval sa mi naň chlapík, to sa používali ešte pevné linky. Vykecávali sme fakt dlhé hodiny. Mala som pocit, že je úplne dokonalý, rozumeli sme si (aspoň čo sa dalo po telefóne nazvať porozumením). A raz že sa teda stretneme. Jeho meno sa mi páčilo, opísal sa ako vysoký motorkár s dlhými čiernymi vlasmi a že bude mať na sebe koženú bundu. No dievčenský sen, bola som úplne rozklepaná. Na miesto stretnutia došiel 160cm vysoký sedlák na babete, cez 30 rokov (som mala asi 14), kožená bunda nejakej pieskovej farby so strapcami z Poľska, tepláky, tenisky, vlasy tmavohnedej farby v účese ala Senzus, proste na hlave ostrihané krátke vlasy a vzadu na zátylku trochu dlhšie. Nechcem byť arogantná, ani posudzovať ľudí podľa výzoru, ale... bolo to príšerné! Sklamanie na mne muselo byť vidieť, ale pre istotu týpek zavalil, že meškal preto, že chcel vedieť, či naňho počkám a nech si ma obzrie, či sa mu páčim. Páčila som sa, čo bol prúser... Každopádne som s ním vydržala nejakú tu kofolu a utekala domov. Bola som hrozne sklamaná a hanbila som sa za svoju naivitu... a zakázala som našim ma dávať k telefónu, keď volal. Pamätám si, že som sa naňho hrozne hnevala a cítila som sa podvedená za to, že mi klamal ako vyzerá ;) nádherný príbeh na podobnú nôtu napísala moja kamoška tu.

týpci z Night Clubu

Keď sme mali so Zuzou 12 rokov, začali sme chodiť na diskotéky. Zuzina mama našla v Dimitrovci také detské diskotéky, chodili tam síce aj ľudia cez 20, ale akcia sa konala tuším každú druhú sobotu od asi 15:00 do 20:00. Ani s odstupom času si nemyslím, že by sa niečím ta diskotéka líšila od akýchkoľvek iných, až na ten čas konania a myslím, že sa v sále nesmelo fajčiť.  Pamätám si na dve príhody, prišiel ku mne chalan, že vraj sa páčim jeho kamošovi, ale že sa hanbí. Tak som ho zavolala. Začali sme úvodný rozhovor, kde došlo na môj vek. Nechala som ho tipovať. V mojich 12tich mi hádal najprv 17, potom sa vyšplhal na 19 a keď som ho dokopala na 12, myslím, že dosť rýchlo odišiel. (Mimochodom ešte keď som mala 23, mi partia 14-16ročných hádala 16... aké paradoxné.) Druhý príbeh bol o tom, že nás dve balili dvaja chalani, ale keďže v takom nízkom veku síce môžete flirtovať, ale zároveň odmietať, milí chalani, očividne netrpezliví, s vetou "Tak keď nechcete", sa k sebe otočili a začali sa bozkávať. Pamätám si, že sa mi strašne páčili :)

JARO

Keď sme boli druháčky, zoznámili sme sa s tretiakmi na našom gympli. Jaro sa mi strašne zapáčil, bol hrozne plachý, ale v tých očiach mu hrali diabolské iskričky. Mala som to šťastie ho poznať aj mimo školy. Raz sme boli na celkom peknom rande, zobral ma na vinice nad Raču, priniesli sme si deku. Pamätám si, že som mu povedala, že si ho aj tak raz vezmem ;) len tak... aj keď sme spolu nechodili.

 

Tak, na dnes stačilo, verím, že tento článok bude pokračovať...


babbles | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014